Obrázok
Po Valachovi, Chromiakovi a Lapšanskom pribudli na zoznam strelcov ďalšie mená. Vo včerajšom zápase v Nových Zámkoch sa podarilo skórovať okrem iných i Petrovi Sojčíkovi, ktorý napriek radosti z výhry stále poukazuje na nedostatky, na ktorých treba popracovať.
„Začiatok sme mali veľmi slabý, no stále sa učíme. Musíme tie úvody zvládať oveľa lepšie, pretože následne sa hra už vie úrovňou zdvíhať. V tretej tretine to v Zámkoch vyvrcholilo, uhrali sme si to, dali sme štvrtý gól a hrali sme presne ten hokej, ktorý vonku prináša body,“ vyslovil na úvod Peter Sojčík, „bolo veľmi dôležité, že sme dokázali pomerne rýchlo zareagovať na súperov prvý gól. To nám dodalo trošku pokoja na hokejky. Súčasne si však uvedomujeme, že je veľa vecí, na ktorých musíme pracovať,“ pokračoval. Trenčania včera inkasovali už v úvodných sekundách a podobné rýchle góly na začiatku tretín dostali aj v predošlých stretnutiach. „Sám si to neviem vysvetliť, prečo to tak je. Puk treba dostať k súperovi hlboko do tretiny a začiatok odohrať tam. Nie ťahať ich naspäť,“ krútil hlavou Sojčík.
Trenčínu sa podarilo doposiaľ uspieť len v úvodnom zápase v Detve, kde podobne ako včera, otáčali skóre. Po nasledujúcich dvoch prehrách bola akútna potreba bodovať. „Je to skvelé, že sme dokázali vyhrať vonku a všetci veľmi dobre vieme, že v Zámkoch sa vôbec nehrá ľahko. To, že sme u súpera dali 4 góly, je super, ale stále musíme byť pokorní a skromní, pretože ako som už povedal, je veľa vecí, ktoré musíme zlepšiť. Nemôžeme lietať v oblakoch,“ pokračoval Sojčík, ktorému sa v 34. minúte podarilo vyrovnať na 2:2: „Jožko Švec mi poslal puk relatívne skoro, skoro za modrou. Myslel som, že mám za chrbtom hráča, ale nevedel som, kde presne je. Snažil som sa preto puk len rýchlo prehodiť na forhend a vystreliť. Už aj v prvej tretine som mal pár striel, ktorým veľa nechýbalo, tak som to skúšal naďalej.“
Ani v Nových Zámkoch neboli „vojaci“ sami. Opäť ich prišlo podporiť niekoľko ich priaznivcov, ktorí by za nimi vycestovali azda aj na koniec sveta. Po úspešnom zápase sa tak mali s kým podeliť o radosť. „Je vidno, že tí ľudia tým žijú a naozaj ich obdivujem. Oni sa v takú peknú nedeľu vybrali do Nových Zámkov, aby nás podporili, namiesto toho, aby boli s rodinou,“ rozosmial sa Sojčík, „je to skvelé a sme im za to veľmi vďační. Ich podporu cítime a dodáva nám silu. Či doma, či vonku.“
„Začiatok sme mali veľmi slabý, no stále sa učíme. Musíme tie úvody zvládať oveľa lepšie, pretože následne sa hra už vie úrovňou zdvíhať. V tretej tretine to v Zámkoch vyvrcholilo, uhrali sme si to, dali sme štvrtý gól a hrali sme presne ten hokej, ktorý vonku prináša body,“ vyslovil na úvod Peter Sojčík, „bolo veľmi dôležité, že sme dokázali pomerne rýchlo zareagovať na súperov prvý gól. To nám dodalo trošku pokoja na hokejky. Súčasne si však uvedomujeme, že je veľa vecí, na ktorých musíme pracovať,“ pokračoval. Trenčania včera inkasovali už v úvodných sekundách a podobné rýchle góly na začiatku tretín dostali aj v predošlých stretnutiach. „Sám si to neviem vysvetliť, prečo to tak je. Puk treba dostať k súperovi hlboko do tretiny a začiatok odohrať tam. Nie ťahať ich naspäť,“ krútil hlavou Sojčík.
Trenčínu sa podarilo doposiaľ uspieť len v úvodnom zápase v Detve, kde podobne ako včera, otáčali skóre. Po nasledujúcich dvoch prehrách bola akútna potreba bodovať. „Je to skvelé, že sme dokázali vyhrať vonku a všetci veľmi dobre vieme, že v Zámkoch sa vôbec nehrá ľahko. To, že sme u súpera dali 4 góly, je super, ale stále musíme byť pokorní a skromní, pretože ako som už povedal, je veľa vecí, ktoré musíme zlepšiť. Nemôžeme lietať v oblakoch,“ pokračoval Sojčík, ktorému sa v 34. minúte podarilo vyrovnať na 2:2: „Jožko Švec mi poslal puk relatívne skoro, skoro za modrou. Myslel som, že mám za chrbtom hráča, ale nevedel som, kde presne je. Snažil som sa preto puk len rýchlo prehodiť na forhend a vystreliť. Už aj v prvej tretine som mal pár striel, ktorým veľa nechýbalo, tak som to skúšal naďalej.“
Ani v Nových Zámkoch neboli „vojaci“ sami. Opäť ich prišlo podporiť niekoľko ich priaznivcov, ktorí by za nimi vycestovali azda aj na koniec sveta. Po úspešnom zápase sa tak mali s kým podeliť o radosť. „Je vidno, že tí ľudia tým žijú a naozaj ich obdivujem. Oni sa v takú peknú nedeľu vybrali do Nových Zámkov, aby nás podporili, namiesto toho, aby boli s rodinou,“ rozosmial sa Sojčík, „je to skvelé a sme im za to veľmi vďační. Ich podporu cítime a dodáva nám silu. Či doma, či vonku.“