Obrázok
Trenčania včera odštartovali sériu prípravných zápasov a to konkrétne stretnutím proti prvoligovej Skalici. Vzájomná konfrontácia priniesla novému hráčovi v trenčianskom drese Henrichovi Jaborníkovi možnosť postaviť sa proti tímu, v ktorom hokejovo vyrastal.
Na začiatku augusta sa pripojil k tímu v rámci letnej prípravy, ktorá bola pre neho náročnejšia nielen vzhľadom na dlhšiu prestávku kvôli pandémii, ale tiež pre operáciu, ktorú podstúpil. 29-ročný Henrich Jaborník sa na Slovensko vrátil po 4 rokoch strávených v zahraničí. „Začiatky sú ťažké, ale to vždy a vo všetkom. Pred 4 mesiacmi som mal operáciu kolena, ale myslím, že na úvod prípravy to nebolo až také zlé, aj keď niektoré pohyby ešte neboli celkom koordinované. Samozrejme, je veľa vecí, ktoré musím zlepšiť, takže mi nezostáva nič iné, než naplno makať,“ otvorene zhodnotil svoj výkon v prvom prípravnom zápase. Príchod do Trenčína z poľského JKH GKS Jastrzebie považuje za správne rozhodnutie: „Človek sa môže neskutočne posunúť vpred, zlepšovať, naučiť sa mnoho. Keď sa pozriem na Tomáša Starostu, keď je na ľade, niekedy až nerozumiem ako dané situácie rieši, čo robí. Je vzorom a veľkou školou nielen pre mladých obrancov, ale rovnako i ja sa mám od neho čo učiť. Sledovať jeho hokejové myslenie je fantázia.“
Jaborník, ktorý mal v spomínanom „prípraváku“ prsty v poslednom góle Trenčína na 7:1, začínal s hokejom v Skalici. Pôsobenie v novom tíme tak odštartoval zápasom práve proti „svojim“. „Absolútne som to nevnímal, ale to je rozhodne i tým, že už si pomaly ani nepamätám, kedy som naposledy hral v, alebo proti Skalici,“ rozosmial sa, „je to asi takých 5 rokov... Z tohto mužstva som poznal tak 3-4 chlapcov, celé mužstvo sa obmenilo.“ Azda nikomu netreba bližšie vysvetľovať, ako sa napĺňa tímová pokladnička. Avšak jednou zo skutočností, za ktoré sa vždy platí, je, ak hráč skóruje proti tímu, v ktorom hrával. „Chcel som dať gól, aby som mohol prispieť do tímovej kasy, ale, žiaľ, nepodarilo sa,“ opäť sa nezdržal smiechu, „verím, že si ma to prispenie ale nájde, resp. neobíde ma to, to mi je jasné.“
Keď už sa mu nepodarilo potešiť spoluhráčov prispením do spomínanej kasy, rozhodne potešil fanúšikov, keď nemal problém byť v tretej tretine súčasťou menšej šarvátky. „Priznám sa, nikdy som nemal problém pobiť sa za spoluhráča, za tím. Snažím sa byť nekonfliktný typ, ale keď je treba, zhodím rukavice. Keď som išiel do Trenčína, vedel som, že naša obrana bude veľmi tvrdá a tomu som sa aj prispôsobil,“ dodal na záver, poukazujúc na obrannú dvojicu Sládok – Mesikämmen. Práve títo dvaja hráči nazbierali spoločne v minulej sezóne 353 trestných minút.
Na začiatku augusta sa pripojil k tímu v rámci letnej prípravy, ktorá bola pre neho náročnejšia nielen vzhľadom na dlhšiu prestávku kvôli pandémii, ale tiež pre operáciu, ktorú podstúpil. 29-ročný Henrich Jaborník sa na Slovensko vrátil po 4 rokoch strávených v zahraničí. „Začiatky sú ťažké, ale to vždy a vo všetkom. Pred 4 mesiacmi som mal operáciu kolena, ale myslím, že na úvod prípravy to nebolo až také zlé, aj keď niektoré pohyby ešte neboli celkom koordinované. Samozrejme, je veľa vecí, ktoré musím zlepšiť, takže mi nezostáva nič iné, než naplno makať,“ otvorene zhodnotil svoj výkon v prvom prípravnom zápase. Príchod do Trenčína z poľského JKH GKS Jastrzebie považuje za správne rozhodnutie: „Človek sa môže neskutočne posunúť vpred, zlepšovať, naučiť sa mnoho. Keď sa pozriem na Tomáša Starostu, keď je na ľade, niekedy až nerozumiem ako dané situácie rieši, čo robí. Je vzorom a veľkou školou nielen pre mladých obrancov, ale rovnako i ja sa mám od neho čo učiť. Sledovať jeho hokejové myslenie je fantázia.“
Jaborník, ktorý mal v spomínanom „prípraváku“ prsty v poslednom góle Trenčína na 7:1, začínal s hokejom v Skalici. Pôsobenie v novom tíme tak odštartoval zápasom práve proti „svojim“. „Absolútne som to nevnímal, ale to je rozhodne i tým, že už si pomaly ani nepamätám, kedy som naposledy hral v, alebo proti Skalici,“ rozosmial sa, „je to asi takých 5 rokov... Z tohto mužstva som poznal tak 3-4 chlapcov, celé mužstvo sa obmenilo.“ Azda nikomu netreba bližšie vysvetľovať, ako sa napĺňa tímová pokladnička. Avšak jednou zo skutočností, za ktoré sa vždy platí, je, ak hráč skóruje proti tímu, v ktorom hrával. „Chcel som dať gól, aby som mohol prispieť do tímovej kasy, ale, žiaľ, nepodarilo sa,“ opäť sa nezdržal smiechu, „verím, že si ma to prispenie ale nájde, resp. neobíde ma to, to mi je jasné.“
Keď už sa mu nepodarilo potešiť spoluhráčov prispením do spomínanej kasy, rozhodne potešil fanúšikov, keď nemal problém byť v tretej tretine súčasťou menšej šarvátky. „Priznám sa, nikdy som nemal problém pobiť sa za spoluhráča, za tím. Snažím sa byť nekonfliktný typ, ale keď je treba, zhodím rukavice. Keď som išiel do Trenčína, vedel som, že naša obrana bude veľmi tvrdá a tomu som sa aj prispôsobil,“ dodal na záver, poukazujúc na obrannú dvojicu Sládok – Mesikämmen. Práve títo dvaja hráči nazbierali spoločne v minulej sezóne 353 trestných minút.