Obrázok
19-ročný krídelník Viktor Ďurina je posledným mladíkom z nášho A-tímu, na ktorého si posvietime. Účastník posledných Majstrovstiev sveta juniorov nám prezradil aký by mal byť podľa neho ideálny hráč Dukly, za ktorý slovenský tím si nevie predstaviť, že by hral a tiež čo-to „bonzol“ aj na svoju priateľku.
Viktor, každý nám tu opisuje svoje hokejové začiatky. Aké boli tie tvoje? Kedy si stál prvý raz na korčuliach?
„V Trenčíne na námestí bol okolo Vodníka urobený ľad na korčuľovanie, kam ma vzal otec, ktorý mi kúpil korčule. Tam si ma všimol vtedajší tréner prípravky a oslovil ma, resp. môjho otca, či by som chcel skúsiť hokej. Mal som vtedy 4-5 rokov. Takéto boli moje začiatky, no a potom, samozrejme, už tie klasické prvé tréningy na štadióne, kde som sa učil korčuľovať, ako každé dieťa, s takou tou stoličkou, ktorú som tlačil pred sebou.“
Vryl sa ti hokej hneď pod kožu, alebo si mal inú vysnívanú profesiu, keď si bol mladší?
„Bavili ma športy; či už hokej, futbal, hádzaná, ... Futbal, síce 6. ligu, som dokonca hral až do dorastu. Takže vždy ma to lákalo k športu ako takému a teda chcel som byť športovec. Ale keď som bol úplne malý, bola tam túžba byť policajtom a možno aj smetiarom.“ (smiech)
Čo bolo, resp. je podľa teba na hokeji ako takom najťažšie?
„Korčuľovanie. (smiech) Ono to závisí od veku človeka. Keď je malý a nič nevie, najťažšie je korčuľovanie. To, keď sa naučí, príde niečo ďalšie, čo musí trénovať. Ja som mal napr. problémy so streľbou, tak som to aj doma trénoval. Dedko mi kupoval a nosil puky, aby som mohol trénovať a popracovať na tom.“
Teraz, keď už všetky tieto „skills“ ovládaš, nie je najťažšie zostať motivovaný? Čo je pre teba vnútornou motiváciou?
„Asi taká tá túžba pomôcť mužstvu a dosahovať spoločné, tímové výsledky. A, samozrejme, zlepšovať sa ako individualista, ale tímový úspech je prvoradý.“
Čo tvoja priateľka? Viem, že už niekoľko rokov ste spolu... Je aj ona pre teba zdrojom energie a podporuje ťa?
„Určite áno. Sme spolu už vyše troch rokov a musím povedať, že za ten čas sa už aj naučila, čo je ofsajd. (smiech) Predtým nevedela vôbec nič. (smiech) Kúpila si dres, fandí mi, podporuje ma a vždy je tu pre mňa, za čo so veľmi vďačný.“
Vykresľuješ ju ako dokonalú partnerku. Aká je teda jej najlepšia, ale i najhoršia vlastnosť?
„Najlepšia? Že je veľmi milá a ochotná. A najhoršia asi to, že je ako každá žena a teda, že sa rýchlo urazí. (smiech) Toto bude poriadna hanba, keď si to bude čítať.“ (smiech)
A čo nejaké domáce práce? Ako to máte podelené?
„Zatiaľ spolu nebývame, ale trávime spolu veľa času, takže sú tam i tie domáce práce. Mňa baví varenie i pečenie, rád experimentujem v kuchyni. Keď som s ňou, tak jej niečo ukuchtím, či už mäso alebo hamburger. V kuchyni by som sa nestratil. (smiech) No a ja navarím a ona umyje a uprace, a tiež aj povysáva a operie veci. Takže všetko. (smiech) Ja na to veľmi nie som.“
Vráťme sa k hokeju. Keby si mohol ísť na ľubovoľný hokejový zápas na svete, aké 2 tímy by si chcel vidieť?
„Určite by to bol NHL zápas. Keby to bol medzi Washingtonom a Chicagom, bol by to ideál. Na ten by som išiel na 100%.“
Teraz ti dám jednu záludnú otázku a síce, ak by si mal hrať Tipos Extraligu, ale nemohol by si byť hráčom Trenčína, do ktorého tímu by si išiel?
„Toto je veľmi ťažká otázka, nad tým som nikdy neuvažoval. Trenčín je srdcovka... Ale myslím, že keby bola príležitosť, tak by som sa žiadnemu tímu nebránil okrem Slovanu. No podľa srdca jedine za Trenčín na Slovensku.“
Ty si mi hneď odpovedal aj na druhú otázku a teda, že za aký tím si nevieš predstaviť, že by si hral...
„Bude to ten Slovan.“ (smiech)
Aj teba sa opýtam – ktorého zo svojich spoluhráčov rád sleduješ a získal si tvoje sympatie?
„Čo sa týka osobnosti človeka, správania, tak sú to rozhodne starší hráči ako Miško Valent a Tomáš Starosta. Tí nás vedia veľa naučiť nielen po hokejovej stránke. A na ľade rád sledujem Mareka Hecla, Mareka Valacha a Borisa Sádeckého ako makajú na tréningoch a aj po nich. Majú byť ťahúňmi v tíme a rád by som raz bol taký ako oni, a ťahal Duklu dopredu.“
Keby si mal vyskladať ideálneho hráča z jednotlivých atribútov tvojich spoluhráčov, z koho by mal čo?
„Myslenie by mal mať ako Tomáš Starosta. Rýchlosť ako Boris Sádecký. Ruky ako Marek Valach alebo Marek Hecl – tí sú pre mňa takí narovnako. Čítanie hry a hokejové myslenie ako Marko Daňo. A určite dravosť ako ja.“ (smiech)
Na záver ešte rýchle doplnenie viet:
Krajinu, ktorú by som rád navštívil, je... „Kanada. Tam som nikdy nebol.“
Môj obľúbený seriál je... „Tak toto neviem. Ale asi Simpsonovci.“
Najlepší hráč, s ktorým som v Trenčíne hral, je... „Milan Bartovič.“
Najlepší hráč, proti ktorému som hral, je... „Marcel Haščák a Róbert Lantoši.“
Viktor, každý nám tu opisuje svoje hokejové začiatky. Aké boli tie tvoje? Kedy si stál prvý raz na korčuliach?
„V Trenčíne na námestí bol okolo Vodníka urobený ľad na korčuľovanie, kam ma vzal otec, ktorý mi kúpil korčule. Tam si ma všimol vtedajší tréner prípravky a oslovil ma, resp. môjho otca, či by som chcel skúsiť hokej. Mal som vtedy 4-5 rokov. Takéto boli moje začiatky, no a potom, samozrejme, už tie klasické prvé tréningy na štadióne, kde som sa učil korčuľovať, ako každé dieťa, s takou tou stoličkou, ktorú som tlačil pred sebou.“
Vryl sa ti hokej hneď pod kožu, alebo si mal inú vysnívanú profesiu, keď si bol mladší?
„Bavili ma športy; či už hokej, futbal, hádzaná, ... Futbal, síce 6. ligu, som dokonca hral až do dorastu. Takže vždy ma to lákalo k športu ako takému a teda chcel som byť športovec. Ale keď som bol úplne malý, bola tam túžba byť policajtom a možno aj smetiarom.“ (smiech)
Čo bolo, resp. je podľa teba na hokeji ako takom najťažšie?
„Korčuľovanie. (smiech) Ono to závisí od veku človeka. Keď je malý a nič nevie, najťažšie je korčuľovanie. To, keď sa naučí, príde niečo ďalšie, čo musí trénovať. Ja som mal napr. problémy so streľbou, tak som to aj doma trénoval. Dedko mi kupoval a nosil puky, aby som mohol trénovať a popracovať na tom.“
Teraz, keď už všetky tieto „skills“ ovládaš, nie je najťažšie zostať motivovaný? Čo je pre teba vnútornou motiváciou?
„Asi taká tá túžba pomôcť mužstvu a dosahovať spoločné, tímové výsledky. A, samozrejme, zlepšovať sa ako individualista, ale tímový úspech je prvoradý.“
Čo tvoja priateľka? Viem, že už niekoľko rokov ste spolu... Je aj ona pre teba zdrojom energie a podporuje ťa?
„Určite áno. Sme spolu už vyše troch rokov a musím povedať, že za ten čas sa už aj naučila, čo je ofsajd. (smiech) Predtým nevedela vôbec nič. (smiech) Kúpila si dres, fandí mi, podporuje ma a vždy je tu pre mňa, za čo so veľmi vďačný.“
Vykresľuješ ju ako dokonalú partnerku. Aká je teda jej najlepšia, ale i najhoršia vlastnosť?
„Najlepšia? Že je veľmi milá a ochotná. A najhoršia asi to, že je ako každá žena a teda, že sa rýchlo urazí. (smiech) Toto bude poriadna hanba, keď si to bude čítať.“ (smiech)
A čo nejaké domáce práce? Ako to máte podelené?
„Zatiaľ spolu nebývame, ale trávime spolu veľa času, takže sú tam i tie domáce práce. Mňa baví varenie i pečenie, rád experimentujem v kuchyni. Keď som s ňou, tak jej niečo ukuchtím, či už mäso alebo hamburger. V kuchyni by som sa nestratil. (smiech) No a ja navarím a ona umyje a uprace, a tiež aj povysáva a operie veci. Takže všetko. (smiech) Ja na to veľmi nie som.“
Vráťme sa k hokeju. Keby si mohol ísť na ľubovoľný hokejový zápas na svete, aké 2 tímy by si chcel vidieť?
„Určite by to bol NHL zápas. Keby to bol medzi Washingtonom a Chicagom, bol by to ideál. Na ten by som išiel na 100%.“
Teraz ti dám jednu záludnú otázku a síce, ak by si mal hrať Tipos Extraligu, ale nemohol by si byť hráčom Trenčína, do ktorého tímu by si išiel?
„Toto je veľmi ťažká otázka, nad tým som nikdy neuvažoval. Trenčín je srdcovka... Ale myslím, že keby bola príležitosť, tak by som sa žiadnemu tímu nebránil okrem Slovanu. No podľa srdca jedine za Trenčín na Slovensku.“
Ty si mi hneď odpovedal aj na druhú otázku a teda, že za aký tím si nevieš predstaviť, že by si hral...
„Bude to ten Slovan.“ (smiech)
Aj teba sa opýtam – ktorého zo svojich spoluhráčov rád sleduješ a získal si tvoje sympatie?
„Čo sa týka osobnosti človeka, správania, tak sú to rozhodne starší hráči ako Miško Valent a Tomáš Starosta. Tí nás vedia veľa naučiť nielen po hokejovej stránke. A na ľade rád sledujem Mareka Hecla, Mareka Valacha a Borisa Sádeckého ako makajú na tréningoch a aj po nich. Majú byť ťahúňmi v tíme a rád by som raz bol taký ako oni, a ťahal Duklu dopredu.“
Keby si mal vyskladať ideálneho hráča z jednotlivých atribútov tvojich spoluhráčov, z koho by mal čo?
„Myslenie by mal mať ako Tomáš Starosta. Rýchlosť ako Boris Sádecký. Ruky ako Marek Valach alebo Marek Hecl – tí sú pre mňa takí narovnako. Čítanie hry a hokejové myslenie ako Marko Daňo. A určite dravosť ako ja.“ (smiech)
Na záver ešte rýchle doplnenie viet:
Krajinu, ktorú by som rád navštívil, je... „Kanada. Tam som nikdy nebol.“
Môj obľúbený seriál je... „Tak toto neviem. Ale asi Simpsonovci.“
Najlepší hráč, s ktorým som v Trenčíne hral, je... „Milan Bartovič.“
Najlepší hráč, proti ktorému som hral, je... „Marcel Haščák a Róbert Lantoši.“