Obrázok
Veni, vidi, vici ... Prišiel som, videl som, zvíťazil som ... Odkázal Ceasar po vyhratej bitke proti pontskému kráľovi Frankovi. Lars Volden by mohol dať podobný odkaz po prvých dvoch stretnutiach v trenčianskom drese, ktoré absolvoval len krátko po svojom príchode do Trenčína. V stretnutiach proti Novým Zámkom a Martinu inkasoval len jedenkrát a tým dopomohol mužstvu k víťazstvám. V našom rozhovore nórsky brankár priznal, čo si dopraje pred každým zápasom, ktorých hráčov sledoval ako malý, a tiež, či by sa v prípade potreby na ľade pobil.
25-ročný Lars Volden prišiel do Trenčína zo švédskeho Rögle BK (SHL). Ak predpokladal, že po odchode zo škandinávskej krajiny pocíti priaznivejšie teploty, na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne to tak rozhodne nebolo. „Keď som bol na prvom tréningu, tak som to nejako nepociťoval. Potom ale prišiel zápas a ja som zistil, že je tu celkom chladno,“ rozosmial sa, „našťastie keď som na ľade a hýbem sa, je to fajn a postupne to už ani nevnímam. Ťažšie to má určite náhradný brankár, ktorý v tej zime sedí na striedačke.“ Chlad je teda možno podobný, ako sa však líši švédska súťaž od tej slovenskej? „Švédska liga je veľmi rýchla, plná napádania a osobných súbojov. Súčasne je plná zručných hráčov, takže to nie je len o nejakých fyzických súbojoch. Je ťažké porovnávať ju so slovenskou, keďže som v Trenčíne odohral zatiaľ iba dva zápasy. Možno neskôr budem vedieť k tomu povedať viac. Prvotné dojmy sú ale dobré a tiež viem, že v lige je veľa kvalitných hráčov,“ vyslovil. Pozitívne dojmy nezanechali len súperi a hráči na ľade, ale tiež aj mimo neho. „Cítim sa tu veľmi dobre a všetci sa o mňa starajú. Je to síce ťažké, keďže všade naokolo sú noví ľudia, ale hráči i vedenie sa mi snažia pomáhať vo všetkom čo treba. S komunikáciou nie je problém, každý vie aspoň trošku po anglicky a navzájom si tak rozumieme – či už na ľade, alebo mimo neho,“ pokračovala trenčianska brankárska posila.
Volden si dokázal počas krátkeho obdobia v Trenčíne získať už viacero sympatizantov. V dvoch zápasoch inkasoval zatiaľ iba raz a jeho hra pôsobí rozvážne. „Považujem sa za pokojného človeka, ako v osobnom živote, tak i na ľade. Snažím sa byť počas zápasov sústredený, pokojný , nikam sa nehnať a mať veci pod kontrolou,“ priznal sa. Aby sa mu však v bojoch o cenné body darilo, vsádza na osvedčený recept. „Pred každým zápasom si potrebujem zdriemnuť, to je základ,“ zasmial sa, „a dobre sa rozcvičiť. Nič viac asi nepotrebujem. Viem, že mnohí brankári a hráči majú svoje zvyky, ale v tomto nevsádzam na nič špeciálne. Myslím si totiž, že sa stávajú situácie, že hráč trávi veľa času rozmýšľaním, či stihol všetky svoje rituály a zvyky, až je nervózny a nesústredí na zápas,“ dodal Lars. Kým teda v súčasnosti vsádza na kvalitný spánok, v mladšom veku ho vedeli nabudiť obľúbení brankári: „Keď som bol mladší, dosť som sledoval Roberta Luonga a Marc-André Fleuryho. V súčasnosti ale nemám nikoho obľúbeného, koho by som považoval za svoj idol či vzor. Rád sa ale pozriem na Sergeja Andrejoviča Bobrovského, ktorý chytá v Columbuse, mám rád jeho štýl a jeho pohyb.“
O nepriaznivej situácii, ktorá sprevádzala žlto-červených chlapcov niekoľko týždňov, pred svojím príchodom dobre vedel. Žiadne hádzanie flinty do žita či vzdávanie sa sa ale nekonalo. Ba práve naopak. „Vedel som o situácii, ktorá bola v Trenčíne a rovnakú sme mali vo Švédsku. Treba to ale brať ako výzvu a ísť dopredu krok po kroku,“ vyslovil s rozvahou a odhodlaním. Rovnako neznáma mu nie je ani skutočnosť, keď generálny manažér je súčasne hlavným trénerom: „Nezažívam niečo takéto po prvý raz. Keď som bol prvý rok vo Švédsku, hlavný tréner nám ochorel a následne nás trénoval generálny manažér. Ono to má aj svoje výhody, lebo dotyčný pozná napríklad štýl hry či hráčov.“ Môže sa súčasný tréner Kobezda spoľahnúť na Voldena úplne v každej situácii? Lars svojím vyjadrením o prípadnej bitke prekvapil a súčasne rozhodne poteší nejedného priaznivca trenčianskeho hokeja: „Vždy som pripravený sa pobiť. Neviem síce čo by sa muselo stať, aby ma to vyprovokovalo, ale ak by som musel, tak by som to určite urobil!“
25-ročný Lars Volden prišiel do Trenčína zo švédskeho Rögle BK (SHL). Ak predpokladal, že po odchode zo škandinávskej krajiny pocíti priaznivejšie teploty, na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne to tak rozhodne nebolo. „Keď som bol na prvom tréningu, tak som to nejako nepociťoval. Potom ale prišiel zápas a ja som zistil, že je tu celkom chladno,“ rozosmial sa, „našťastie keď som na ľade a hýbem sa, je to fajn a postupne to už ani nevnímam. Ťažšie to má určite náhradný brankár, ktorý v tej zime sedí na striedačke.“ Chlad je teda možno podobný, ako sa však líši švédska súťaž od tej slovenskej? „Švédska liga je veľmi rýchla, plná napádania a osobných súbojov. Súčasne je plná zručných hráčov, takže to nie je len o nejakých fyzických súbojoch. Je ťažké porovnávať ju so slovenskou, keďže som v Trenčíne odohral zatiaľ iba dva zápasy. Možno neskôr budem vedieť k tomu povedať viac. Prvotné dojmy sú ale dobré a tiež viem, že v lige je veľa kvalitných hráčov,“ vyslovil. Pozitívne dojmy nezanechali len súperi a hráči na ľade, ale tiež aj mimo neho. „Cítim sa tu veľmi dobre a všetci sa o mňa starajú. Je to síce ťažké, keďže všade naokolo sú noví ľudia, ale hráči i vedenie sa mi snažia pomáhať vo všetkom čo treba. S komunikáciou nie je problém, každý vie aspoň trošku po anglicky a navzájom si tak rozumieme – či už na ľade, alebo mimo neho,“ pokračovala trenčianska brankárska posila.
Volden si dokázal počas krátkeho obdobia v Trenčíne získať už viacero sympatizantov. V dvoch zápasoch inkasoval zatiaľ iba raz a jeho hra pôsobí rozvážne. „Považujem sa za pokojného človeka, ako v osobnom živote, tak i na ľade. Snažím sa byť počas zápasov sústredený, pokojný , nikam sa nehnať a mať veci pod kontrolou,“ priznal sa. Aby sa mu však v bojoch o cenné body darilo, vsádza na osvedčený recept. „Pred každým zápasom si potrebujem zdriemnuť, to je základ,“ zasmial sa, „a dobre sa rozcvičiť. Nič viac asi nepotrebujem. Viem, že mnohí brankári a hráči majú svoje zvyky, ale v tomto nevsádzam na nič špeciálne. Myslím si totiž, že sa stávajú situácie, že hráč trávi veľa času rozmýšľaním, či stihol všetky svoje rituály a zvyky, až je nervózny a nesústredí na zápas,“ dodal Lars. Kým teda v súčasnosti vsádza na kvalitný spánok, v mladšom veku ho vedeli nabudiť obľúbení brankári: „Keď som bol mladší, dosť som sledoval Roberta Luonga a Marc-André Fleuryho. V súčasnosti ale nemám nikoho obľúbeného, koho by som považoval za svoj idol či vzor. Rád sa ale pozriem na Sergeja Andrejoviča Bobrovského, ktorý chytá v Columbuse, mám rád jeho štýl a jeho pohyb.“
O nepriaznivej situácii, ktorá sprevádzala žlto-červených chlapcov niekoľko týždňov, pred svojím príchodom dobre vedel. Žiadne hádzanie flinty do žita či vzdávanie sa sa ale nekonalo. Ba práve naopak. „Vedel som o situácii, ktorá bola v Trenčíne a rovnakú sme mali vo Švédsku. Treba to ale brať ako výzvu a ísť dopredu krok po kroku,“ vyslovil s rozvahou a odhodlaním. Rovnako neznáma mu nie je ani skutočnosť, keď generálny manažér je súčasne hlavným trénerom: „Nezažívam niečo takéto po prvý raz. Keď som bol prvý rok vo Švédsku, hlavný tréner nám ochorel a následne nás trénoval generálny manažér. Ono to má aj svoje výhody, lebo dotyčný pozná napríklad štýl hry či hráčov.“ Môže sa súčasný tréner Kobezda spoľahnúť na Voldena úplne v každej situácii? Lars svojím vyjadrením o prípadnej bitke prekvapil a súčasne rozhodne poteší nejedného priaznivca trenčianskeho hokeja: „Vždy som pripravený sa pobiť. Neviem síce čo by sa muselo stať, aby ma to vyprovokovalo, ale ak by som musel, tak by som to určite urobil!“