DUKLA Trenčín

Branislav Jánoš dosiahol métu 400 bodov v drese Dukly

Branislav Jánoš sa prvýkrát objavil v seniorskom tíme Dukly Trenčín v sezóne 1989/90, a s malou prestávkou pôsobil v Trenčíne až do roku 1997, kedy ako kapitán majstrov Slovenska zamieril do zahraničia. Ziskom 388 bodov bol dlhé roky najproduktívnejším hráčom histórie Dukly. Do Trenčína sa vrátil počas prebiehajúcej sezóny a vďaka 12 bodom zaokrúhlil svoju historickú bilanciu na 400 bodov!

Víťazný gól v zápase proti Zvolenu a asistencia na presný zásah Šimíčka znamenali váš bod číslo 399 a bod číslo 400, aký to je pocit byť rekordérom Dukly?

„Nevedel som o tom, ale som samozrejme rád, že som toľko bodov dosiahol. Nebol som tu dlhých dvanásť rokov, takže aj tých zápasov nemám až toľko, o to je to cennejšie.“

Ako sa počas tých dvanástich rokov zmenil Branislav Jánoš?

„ Kedysi som bol viac prchkejší. Rokmi sa to trochu zmenilo. Na niektoré veci pozerám inak, nechám si to viac uležať v hlave a potom to riešim. Som teda možno trochu kľudnejší, no a určite po tých rokoch aj pomalší, “ s úsmevom dodal Branislav.

Napriek veku ste mnohí z vašej éry stále o krok vpred aj pred mladšími hráčmi. Pálffy, Petrovický, Hlinka, Pardavý, Sekeráš i ďalší sú stále ťahúňmi tímov. Čím si vysvetľujete, že súčasní mladší hráči nedosahujú takých kvalít?

„ Je to určite dobou. Mladí ľudia majú iné priority, sú inak vychovávaní, žijú vo väčšom blahobyte. My sme mali možno väčšiu motiváciu niečo dosiahnuť, presadiť sa, vyrastali sme v komunizme. Sú však aj teraz talenty, len im to možno trochu dlhšie trvá, kým sa presadia.“

Hrávate v útoku práve s mladíkmi. Ako máte rozdelené úlohy na ľade? Na vhadzovaniach sa totiž s Gašparovičom striedate...

„ Centra hrám ja, ale od zápasu s Bystricou mám prasknutý kĺb na prste a pri dotyku ma to bolí, preto sa na bully nedokážem poriadne zaprieť. Preto chodieva na vhadzovania aj Kubo Gašparovič, niekedy idem aj ja. Mal som to mať dva týždne v dlahe, ale bohužiaľ nebolo času, takže sa snažím hrať aj tak, snažím sa tam aspoň motať.“

Aké sú šance Dukly prebojovať sa do play-off? Aké ciele si kladiete do zvyšku sezóny?

„ V prvom rade je dôležité vyhnúť sa zostupu a baráži. Keď som sem prišiel, dal som si cieľ, že musíme skončiť minimálne na deviatom mieste, a každý stupienok vyššie bude úspech. Uvidíme čo sa v najbližších dňoch stane, či sa podarí nejakých hráčov ešte zohnať, pretože február bude veľmi ťažký. A pre diváka aj určite zaujímavý.“

V najbližšom kole vás čaká súboj so Skalicou, nastúpite proti Žigovi Pálffymu, zvyknete sa navzájom “hecovať“?

„ Určite si rypneme do seba, aj keď som hrával v Bystrici, či Žiline, vždy keď sme hrali proti sebe, tak sme spolu komunikovali. Aj na ľade, keď sme sa zrazili, či stretli, sme čosi k sebe prehodili. Ale v dobrom, sme stále veľmi dobrí kamaráti, takže v rámci toho kamarástva sa vždy trochu hecujeme.“

Váš syn Nicolas hráva za šiestakov Dukly. Bude budúcou hviezdou Dukly?

„ Ťažko to povedať, má talent, je šikovný, je lepší korčuliar ako ja, ale nakoľko začínal s hokejom trochu neskôr, technika mu ešte chýba. Ale je ešte len v šiestej triede, takže je čas to zlepšiť. Niečo určite zdedil po mne, niečo má možno aj lepšie.“

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Je možné, že vás uvidíme na ľade ešte v ďalších sezónach, a že budete atakovať aj hranicu 500 bodov?

„ Možno je to moja posledná sezóna, možno ešte budem hrať. Nie je mi jedno, ako skončíme v tejto sezóne, preto som sa aj vrátil do Trenčína. Dukla si nezaslúži byť tam, kde je. Keď to dobre dopadne, a bude o mňa záujem, tak by som rád zostal v Trenčíne. Roky však nezastavíme, uvidíme, kam to bude smerovať. Som tu doma, je to pre mňa jednoduchšie hrávať tu, ako niekde inde. Závisí to však aj na výsledku tejto sezóny.“

(foto: Tomyno)

HISTORICKÁ BILANCIA BODOVANIA DUKLY

(k 28.1.2010)

Gól do siete Jána Laca znamenal aj dotiahnutie sa na historicky najlepšieho strelca Dukly Jána Pardavého. Sedem gólov chýba Branislavovi Jánošovi k dosahnutiu ďaľšieho pekného jubilea – 200 strelených gólov.